Murovaná pec: Ako kúriťMurovaná pec: Ako kúriťSpôsob akým je pec prevádzkovaná môže mať obrovský vplyv na jej účinnosť a životnosť.
Hoci sú technické vedomosti a zručnosti kachliara dôležité, skutočná zodpovednosť za spaľovanie a za jeho účinnosť závisí na prevádzkovateľovi.
Obsah vlhkosti v spaľovanom dreve je absolútne zásadný. Drevo musí byť dopredu vysušené, najlepšie dva roky. Malo by byť chránené pred zrážkami a skladované pokiaľ nebude obsahovať menej než 17% vlhkosti. Obsah vody závisí od hmotnosti a vlhkosti, pohybuje sa v rozmedzí 35 až 60 % hmotnosti čerstvo zrezaného dreva.
Rozdiel medzi mokrím a suchým drevom je rozdiel medzi zimou a teplom.
 |
Pekne vysušený buk |
V murovanej peci sa dá kúriť všetkými druhmi dreva. Tvrdé aj mäkké drevo majú zhruba rovnakú výhrevnosť, ale tvrdé drevo je hustejšie.
Hustota dreva stromov v severovýchodnej Amerike. Od tvrdého k mäkkému.Páleniu preglejky, drevotrieskových dosiek, tlakovo impregnovaného dreva, farebných novín a lepenky sa treba vyhnúť za každú cenu. Chemické látok použitých pri výrobe týchto produktov môžu mať nepredvídateľné účinky na životnosť pece a taktiež na životné prostredie. Popol z farebných novín obsahuje ťažké kovy, a preto nie je vhodný na záhradu.
Pravidelné naštiepané drevo je ideálne. Menšie konáre alebo zvyšky dreva sa môžu zmiešať s tvrdým drevom. Oheň z konárového dreva a dreveného odpadu bude horieť rýchlejšie a dá menej tepelnej energie než oheň z tvrdého guľatinového dreva. Dva stredne veľké ohne (ráno a večer) z konárového dreva naakumulujú do pece zhruba rovnakú energiu ako jeden veľký oheň z guľatinového dreva.
 |
Ohnisko je možné naplniť drevom. Na obrázku je stredne naplnená pec, oheň bude horieť z hora na dol, kŕmený bude kyslíkom z vrchu. |
Existujú dva protikladné spôsoby ukladania a následného spaľovania dreva.
Pri tradičnom spaľovaní 'zdola nahor' je pod drevom umiestnený papier, ktorého zapálením sa začne proces spaľovania, najprv zhoria jemnejšie kusy dreva a nakoniec tie veľké. Oheň horí energicky skrz všetko naukladané drevo.
Pri metóde 'zhora nadol' sa väčšie kusy dreva kladú na spod, na ne sa kladú menšie kúsky. Triesky a papier, ktoré poslúžia na rozhorenie ohňa sa uložia na samý vrch. Oheň horí od vrchu dole. (Pozri: High Performance Masonry Heating)
Pri horení zhora nadol plamene neprechádzajú cez naložené drevo čo by spôsobovalo uvoľňovanie drevoplynu a tým jeho značnú stratu ( tak ako je tomu u horenia zdola nahor). Pri tomto spôsobe spaľovania oheň postupuje smerom nadol, to spôsobuje uvoľňovanie drevoplynu a ten prechádza cez dobre rozhorený oheň pri čom sa spaľuje.
Horenie zhora nadol je sprevádzané menším tepelným šokom pre pec. Horenie zhora nadol funguje lepšie ak bude pec nastavená na prijímanie horného vzduchu.
  |
Dolný vzduch |  |
Horný vzduch |
a - Primárny vzduch, b - Sekundárny vzduch |
|||
Raz založený oheň by sa mal nechať úplne vyhorieť. Do pece sa nikdy neprikladá a dvierka od pece otvárame len v nutnosti. Ak je oheň v peci kontinuálny, pec po dosiahnutí saturačného bodu začne teplo absorbovať rýchlejšie než je ho schopná uvoľňovať do okolitého priestoru. Vtedy môže byť pec neopraviteľne poškodená účinkami teplotného stresu.
Spaľovanie by malo byť tak rýchle ako je len možné, priemerne trvá asi dve hodiny. Klapku je treba zavrieť hneď keď vyhoria posledné uhlíky. Týmto zastavíme stratu naakumulovaného tepla, ktorá by mohla byť spôsobená ťahom komína. Počas posledných fáz spaľovania môžeme klapku zatvárať postupne v závislosti na množstve nedohorených uhlíkov. Klapka by mala mať asi 5% bezpečnostný výrez, ktorý umožní konštantný termo-syfón cez systém. Aj keď by sa stalo, že niektorý uhlík ešte nebude vyhorený, dym z neho by sa nedostal do obytného priestoru, ale odišiel by dymovodom.
Murovaná pec spaľuje drevo rýchlo a energicky. Na začiatku spaľovania by komínová klapka a primárny prívod vzduchu mali byť úplne otvorené. Keď sa oheň rozhorí a steny spaľovacieho priestoru nasýtia teplom, teplota ohňa stúpne na 600°C a to umožní sekundárne spaľovanie.
 |
Pohľad na vrchnú časť ohniska hodinu a pol po založení ohňa zhora nadol. Môžeme vidieť žiaruvzdorné tehly, žiaruvzdorný kryt prekladu a vykonzolovaný strop ohniska. |
V tomto okamžiku by všetky uhlíkové zložky myli byť spálené a vnútorný povrch ohniska zbelie. Ak ohnisko sčernie niekde sa stala chyba.
Keď sa oheň dobre rozhorí, komínová klapka môže byť čiastočne privretá ak je to nutné, aby sa obmedzil ťah cez dymovody. Plamene by mali byť čo najsvetlejšie a najžltšie. Ak je plameň tmavočervený až purpurový ohňu chýba vzduch a klapka by sa mala viacej otvoriť.
 |
 |
| Dobre kŕmený oheň |
 |
||
| Spaľovanie zhora nadol po jednej hodine od zapálenia. Sekundárne spaľovanie môžme vidieť priamo nad drevom. (Dub) |
||
|
||
 |
|
| Oheň vyhorel až na uhlíky. V tomto momente by sa mala privrieť komínová klapka, to znamená asi na 10% otvorená. |
V peciach pyromasse je vzduch privádzaný z vrchu. Tento je privádzaný otvorom pod dvierkami ohniska. Prechádza cez vstupný otvor, ďalej pokračuje smerom hore kanálikom medzi jadrom a obkladom, následne je odrazený smerom na drevo pod osemdesiat stupňovým uhlom.
Niektoré zo skorších pecí pyromasse boli kŕmené vzduchom zo spodku, teda cez cez rošt ďalej vzduch prechádzal cez drevo.
Zdá sa, že nastal konsenzus a v súčasnej dobe je preferované privádzanie vzduchu vrchom. Privádzanie spodného vzduchu produkuje priveľa silný oheň a môže zapríčiniť predčasné poškodenie vnútorného povrchu ohniska. Privádzanie vzduchu z vrchu poskytuje dostatok vzduchu pre maximálnu efektivitu spaľovania.
Ohniskové dvierka používané Pyromasse majú jeden alebo dva ťahové regulátory. Tieto umožňujú privádzanie sekundárneho vzduchu do ohniska a tým pádom podporujú sekundárne spaľovanie. Tieto ťahové regulátory môžeme zatvoriť v ten istý moment ako komínovú klapku, keď oheň dohorí.
 |
Deflektory primárneho vzduchu vnútri ohniska. |
V peci sa môže kúriť raz, dvakrát alebo aj trikrát za deň v závislosti na počasí. Trikrát za deň už ale nie je odporúčané. Hlavné pravidlo je medzi jednotlivými kúreniami dodržiavať aspoň 5 hodinové intervaly. Väčšinou postačuje zakúriť raz za deň. Dva menšie ohne počas dňa môžu nahradiť jeden veľký. Pri stredne chladnom počasí postačuje zakúriť raz za dva dni.
Bez ohľadu na počet ohňov počas jedného dňa, v peci pyromasse by sa nemalo spáliť viac než 100 libier tvrdého dreva počas jedného dňa.
Po zapálení ohňa by sa doňho nemalo prikladať.
Komínová klapka by mala byť medzi jednotlivými zakúreniami uzavretá.
Pec by mala byť udržovaná teplá po celú vykurovaciu sezónu.
Ako je pec vychladnutá, pred založením veľkého ohňa by sme mali pec najprv predohriať pomocou menšieho ohňa. Toto zmenší termálny šok.
Nikdy nekúrte mimo sezóny. Ohne počas leta by sme nemali robiť.
Ak budete pec používať s rešpektom mala by Vám vydržať po celý život.
Ak komínovú klapku privrieme priskoro, dym môže vniknúť do interiéru. Odporúčame aby bol dom vybavený detektorom dymu a oxidu uhoľnatého.
Počas spaľovania by dvierka od ohniska nikdy nemali byť nechané otvorené. Týmto by sa znižovala teplota v ohnisku , zastavilo by sa sekundárne spaľovanie a zapríčinilo by to pokrytie dymovodov kreosotom.
Nad pecou by nemalo byť umiestnené nič horľavé, napr. oblečenie na vysušenie, topánky, ponošky,... Pravdepodobne by nezhoreli, ale ohňu nemôžme dať žiadnu šancu.
V severnej Európe sa často zhotoví nejaká konštrukcia v blízkosti pece, na ktorú je možné zavesiť vlhké šaty. Pozri: Valperkins
Ak je pec postavená na vyvýšených základoch a priestor vnútri základov je využitý ako popoľník, vynášanie popola bude potrebné každých asi osem rokov, ale môžeme to robiť aj každoročne.
Dymovody majú prístupové dvierka, ktoré umožňujú inšpekciu a čistenie.
Existuje možnosť akumulovania popola v dymovodoch, hoci vždy som zistil, že ťah bol dostatočne silný aby tomuto javu zabránil.
Čo sa týka komína, ten odporúčame vymiesť každé dva roky a uistiť sa, že nie je ničím zablokovaný.
